Vorto: vokativo

  1. En kelkaj lingvoj, kazo indikanta la alparolatan personon.

    • la titolo «Dio, benu Usonon!», pro la komo, «Dio” estas interpretenda ne kiel subjekto, sed kiel vokativo, (kiel en la rusa formulo Boĵe, carja ĥrani)

    • la ĉeĥa kiel fleksia lingvo uzas 7 deklinaciajn kazojn: 1. nominativo (žena virino) 2. genitivo (ženy de virino) 3. dativo (ženě al virino) 4. akuzativo (ženu virinon) 5. vokativo (ženo! virino!) 6. lokativo (ženě pri virino) 7. instrumentalo (ženou per virino)

En aliaj lingvoj

    • Ido: vokativo
    • La angla: vocative case, vocative
    • La belorusa: клічны склон
    • La bretona: vokativ, tro-c'helver
    • La bulgara: вокатив, звателен падеж
    • La ĉeĥa: pátý pád, vokativ
    • La ĉina: 呼格 [hūgé]
    • La franca: vocatif
    • La germana: Vokativ, Anredefall, fünfter Fall
    • La greka: κλητική πτώση, κλητική
    • La hebrea: יחסת הקריאה
    • La hispana: caso vocativo, vocativo
    • La hungara: megszólító eset
    • La itala: vocativo
    • La japana: 呼格 [こかく]
    • La kataluna: vocatiu
    • La korea: 호격
    • La malnovgreka: κλητική πτῶσις, κλητική
    • La nederlanda: vocatief, vocativus, vijfde naamval
    • La norvega: vokativ
    • La portugala: caso vocativo, vocativo
    • La rusa: звательный падеж
    • La slovaka: piaty pád, vokatív
    • Latino: casus vocativus
    • Volapuko: kimofal, vokatif