Vorto: rigida

  1. Malfacile fleksebla.

    • rigida branĉo, ŝtofo, membro

    • la haŭto de la malsupra palpebro fariĝas rigida

    • rigide rigardi iun

  2. Obstine sama, necedema, ne adaptiĝa al la bezonoj kaj cirkonstancoj.

    • rigida karaktero

    • tio ĉi povus naski la penson, ke nia lingvo restos ĉiam rigida

    • la rigidmiena mastrino de la oficejo

    • rigida stilo

En aliaj lingvoj

    • La belorusa: жорсткі, цьвёрды, тугі, адубелы, нягнуткі, неэлястычны
    • La ĉeĥa: neohebný, nepoddajný, rigidní, strnulý, tuhý, tvrdošíjný, ztuhlý
    • La franca: raide, rigide
    • La germana: steif, starr
    • La hungara: merev, rugalmatlan
    • La kataluna: rígid
    • La nederlanda: stug, stijf
    • La portugala: rígido
    • La rusa: жёсткий, твёрдый, тугой, неподатливый, негибкий, негнущийся, окоченелый
    • La slovaka: meravý, neprispôsobivý, skrehnutý, stuhnutý, tuhý, ustrnutý
    • La germana: streng, hart, unnachgiebig, unbeweglich, unflexibel
    • La kataluna: caparrut, obstinat