Vorto: kejlo

  1. Ligna aŭ metala peco, ĝenerale kojnoforma, uzata anstataŭ najlo, por perforte ŝtopi truon aŭ rigide kunfiksi du partopecojn.

    • alĝustiga, duobla, kalkana, konkava, kvadrata, ronda kejlo

En aliaj lingvoj

    • La angla: peg, pin
    • La belorusa: загваздка, калок, шып
    • La bretona: ibil
    • La ĉeĥa: klín, kolík
    • La franca: cheville (de fixation)
    • La germana: Keil
    • La hungara: ék, csap
    • La nederlanda: spie, pin
    • La pola: klin
    • La rumana: pană
    • La rusa: чека, колышек, шип
    • La slovaka: klin (spájací, upevňovací), klin (spájací| upevňovací)