Vorto: ekstero

  1. Ekstera parto aŭ aspekto.

    • ĉe tro ĝentila ekstero mankas sincero

    • ne juĝu pri afero laŭ ĝia ekstero

    • bela eksteraĵo

    • antaŭ li staras neordinare maldika homo, kun tre stranga eksteraĵo

    • ĝi ne imponas per eksteraĵo, sed eĉ elefanton ĝi renversos

    • tia seneksteraĵa, malalta, ŝajnas, ke per la ungo oni povus lin dispremi

En aliaj lingvoj

    • La belorusa: зьнешнасьць, зьнешні выгляд
    • La franca: apparence, aspect, dehors (subst.), extérieur, façade (apparence)
    • La germana: Äußere, Aussehen
    • La hungara: külső, külső rész
    • La kataluna: aparença, aspecte, exterior
    • La pola: zewnętrze, strona zewnętrzna, powierzchowność
    • La rusa: внешность, наружность