Vorto: ŝuo

  1. Piedvesto kun solida plandumo, taŭga por uzo eksterhejma.

    • ĉe botisto la ŝuo estas ĉiam kun truo

    • esti sub la ŝuo de sia edzino

    • trovi ĝustmezuran ŝuon

En aliaj lingvoj

    • La angla: shoe
    • La araba: حِذَاءٌ ج أَحْذِيَةٌ
    • La belorusa: чаравік, туфель, пантофля
    • La bulgara: обувка
    • La ĉeĥa: bota, střevíc, polobotka
    • La ĉina: 鞋 [xié]
    • La franca: soulier, chaussure
    • La germana: Schuh
    • La greka: παπούτσι
    • La hebrea: נעל
    • La hispana: zapato
    • La hungara: cipő
    • La indonezia: sepatu
    • La itala: scarpa
    • La kataluna: sabata
    • La nederlanda: schoen
    • La okcitana: sabata
    • La pola: but, półbut, trzewik
    • La portugala: sapato
    • La rusa: ботинок, башмак, туфля
    • La sveda: sko
    • La turka: ayakkabı
    • Volapuko: juk